VRÁŤME SA K BIO: ZNOVU OBJAVME JEDLO!

Skutočné jedlo nevzniká v laboratóriu. Je produktom poctivých a starostlivých farmárov a výrobcov. Pestuje a spracúva sa s ohľadom na našu planétu a ďalšie generácie. Vonia a chutí.

ČO SÚ BIOPOTRAVINY?

Biopotraviny (organické potraviny) sú potraviny produkované bez pomoci chemických látok v poľnohospodárstve, ktoré je šetrné k životnému prostrediu aj ku svojim produktom. Na hnojenie pôdy sa nepoužívajú hnojivá s dusičnanmi, v boji proti burine a škodcom sa nepoužívajú pesticídy, do biopotravín sa nepridávajú umelé aditíva – Éčka (s výnimkou zoznamu aditív povolených v bioprodukcii), biopotraviny zásadne nie sú geneticky manipulované (nie sú to GMO potraviny), krmivo chovných zvierat neobsahuje antibiotiká (najmä nie preventívne – ak je zviera nutné liečiť antibiotikami, vyradí sa z biochovu), zvieratám nie sú podávané rastové hormóny.

Biopotraviny (organické potraviny) sú potraviny produkované bez pomoci chemických látok v poľnohospodárstve, ktoré je šetrné k životnému prostrediu aj ku svojim produktom.

Biopotraviny definuje o čosi exaktnejšie zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorý hovorí, že: „biopotraviny sú potraviny vyrobené len zo surovín pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie taká výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, mechanické a biologické metódy na ochranu rastlín, ako aj chov zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť.“

JE TO URČITE BIO?
Aby spotrebitelia nemali pochybnosti o pôvode a kvalite biopotravín, vytvorila Európska únia nariadenia a niekoľkostupňovú kontrolu, ktorá pravidelne preveruje poľnohospodárov, spracovateľov a dodávateľov. Označovať prívlastkom biopotravina možno len také potraviny, ktorých minimálne 95% zložiek je ekologického pôvodu. Ekologicky čisté potraviny a nápoje musia byť na obaloch označené logom eurolístka, ktorý navrhol nemecký študent dizajnu Dušan Milenkovic. Eurolist je znakom podpory poľnohospodárov, biodiverzity a ochrany zdravia zvierat. Okrem tohto označenia EÚ sa môžeme stretnúť s rôznymi súkromnými, regionálnymi a celoštátnymi logami.

Vratme sa k BIO foto lupa

Jedným z populárnych mýtov o biopotravinách je, že biofarmár je biofarmárom iba cez deň (v noci, keď ho nikto nevidí, používa chémiu). Toto je zlomyseľná dezinformácia. Farmár s certifikáciou BIO prechádza prísnou inšpekciou, ktorú vykonávajú nezávislé agentúry. Predajcovia takisto kontrolujú, odkiaľ pochádzajú produkty a či dodávaný tovar má biocertifikát. V predajniach biopotravín sa vykonávajú časté kontroly zo strany štátnych aj nezávislých orgánov. Samozrejme, môže sa stať, že tovar označovaný za biopotravinu v skutočnosti nie je BIO, ale takéto prípady sú mimoriadne zriedkavé, bývajú rýchlo odhalené a medializované. (Ak máte napriek tomu pochybnosti o pôvode tovaru, ktorý je označovaný ako BIO, vezmite vzorku na rozbor alebo zavolajte na kontrolu obchodnú inšpekciu.)

VIEME ČO JEME?
Zamysleli ste sa už nad tým odkiaľ pochádza a ako vlastne vzniklo jedlo na Vašom tanieri? Za bežné, normálne potraviny sa dnes považujú tie, ktoré vznikli v “modernom” konvenčnom poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Čo to konkrétne znamená?
ROZBALIŤ ODSEK
S cieľom zvýšiť výnosy, dopestovať či vyprodukovať veľké množstvá a zlacniť poľnohospodársku produkciu:
– sa plodiny geneticky modifikujú
– pôda sa upravuje syntetickými hnojivami
– na pôdu a rastliny sa aplikujú chemické postreky – pesticídy (herbicídy, ktoré ničia rastliny; insekticídy, ktoré zabíjajú hmyz; fungicídy, ktoré ničia huby; rodenticídy na hlodavce; atď.)
– chovným zvieratám sa podávajú antibiotiká a rastové hormóny; nepasú sa voľne na tráve, ale žijú v stiesnených podmienkach v krutých “továrňach” na živočíšne produkty.
Aby potraviny mali konzistentné chuťové a výzorové vlastnosti, aby vydržali dlhú cestu na Váš stôl a aby na pultoch obchodov a supermarketov vyzerali čo najlákavejšie:
– pridávajú sa do nich rôzne umelé farbivá, konzervanty, zahusťovadlá, dochucovadlá a iné prídavné látky (tzv. Éčka)
– aplikuje sa na nich síra (preto sú bežne dostupné sušené marhule žiarivo oranžové a nie prirodzene hnedé)
– voskujú sa (napríklad jablká)
– ovocie a zelenina sa oberá nezrelé a dozrieva v skladoch v etyléne
Kým sa teda krásne červené jabĺčko, obľúbená čokoládová pochúťka či kuracie prsia “na prírodno” dostanú na Váš tanier, stihnú sa “obohatiť” širokou škálou chemikálií. Jedlo už dnes väčšinou nevzniká v kuchyni, ale v laboratóriu.
KOĽKO TOXÍNOV ZNESIEME?
Súčasný svet sa celkom výstižne nazýva aj “doba jedová”. Toxíny sú všade – vo vzduchu, ktorý dýchame, vo vode, ktorú pijeme, v jedle, ktoré jeme.
ROZBALIŤ ODSEK
Niektoré chemikálie prejdú našimi telami pomerne rýchlo – napríklad arzén sa vylúči za 72 hodín po expozícii. Iné v nás zostávajú uložené desiatky rokov – napríklad reziduá niektorých pesticídov – zvyšky DDT môžu ostať v tele aj 50 rokov. Vedci dokázali, že každý, kto dnes žije na Zemi, má v tele okolo 700 rôznych kontaminantov – všetci máme v sebe namiešaný akýsi špecifický “chemický koktejl”. Hoci jednotlivé chemické látky sa laboratórne testujú (napr. testy potravinových aditív – Éčiek – sa vykonávajú na minimálne 6 druhoch zvierat, z ktorých aspoň tri musia byť cicavce a na základe nich sa určujú preukázateľne bezpečné množstvá, ktorých neškodná úroveň sa zníži tisíckrát), problémom ostáva tzv. koktejlový efekt: Potravinárske aditíva ani možné pozostatky pesticídov v strave sa netestujú v kombináciách. Výrobcovia ani predajcovia nemusia uvádzať množstvo použitých umelých prídavných látok. Bezpečné množstvá su určované pre jedno jedlo za deň (pre dospelého jedinca), kumulatívnym efektom (nazbieraním v organizme) sa výskumy nezaoberajú. Priama súvislosť medzi jednotlivými chemickými látkami a konkrétnymi zdravotnými problémami sa preto dokazuje ťažko – každý z nás je vystavovaný rôznym kombináciám týchto látok, v rôznej miere a v rôzne dlhom čase.
Napriek tomu existujú nepopierateľné dôkazy o tom, že napríklad reziduá niektorých pesticídov spôsobujú vznik rakoviny: americka Agentúra na ochranu životného prostredia EPA konštatuje, že 60% herbicídov, 90% fungicídov a 30% insekticídov má karcinogénne účinky. Medzi ďalšie zdravotné riziká pozostatkov pesticídov v strave patria Parkinsonova choroba, poruchy reprodukčného systému a potraty, hormonálna nerovnováha, poruchy endokrinného systému, poškodenia nervového systému, vrodené poruchy, poškodenia obličiek a pečene, blokované vstrebávanie výživných látok zo stravy a oslabená imunita. Preukázané boli negatívne účinky viacerých umelých potravinových aditív na alergikov a astmatikov, mnohí odborníci dávajú Éčka do súvislosti aj s hyperaktivitou detí.
Do nášho životného prostredia (a následne do našich tiel) každoročne vpustíme tisícky nových chemikálií a ich škodlivé účinky si neuvedomujeme až dovtedy, kým nemusíme riešiť alergie a potravinové intolerancie našich ratolestí alebo kým nám nediagnostikujú chronickú chorobu, sposobenú nenápadným a často konzistentným pôsobením toxínov na náš organizmus.
PO NÁS POTOPA?
Intenzívna poľnohospodárska veľkovýroba, ktorá využíva chemické hnojivá a postreky, genetické manipulácie a farmaceutiká, síce priniesla závratné zvyšovanie produkcie a v mnohých krajinách aj obrovské supermarkety plné lacných potravín, ale jej dedičstvom je vyčerpaná a zerodovaná pôda, nadmerná produkcia odpadu, znečistené podzemné vody a rieky, vyrúbané a vypálené dažďové pralesy a eliminovaná biodiverzita.
ROZBALIŤ ODSEK
Poľnohospodárstvo patrí medzi najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia – je producentom skleníkových plynov, najmä metánu (živočíšna výroba), oxidu dusného (rastlinná výroba), amoniaku a oxidu siričitého. Monokultúry, ktoré prevládajú v systéme konvenčného poľnohospodárstva, nielenže ničia harmonicky fungujúci ekosystém, ale sú aj náchylné na choroby a vyžadujú si stále narastajúce množstvo chemikálií. Používanie pesticídov (neonikotinoidov) má na svedomí okrem iného aj masívny úhyn včiel (tzv. colony collapse disorder), ktorý má okrem vážnych ekologických aj ekonomické následky, keďže včely sú dôležité pre opeľovanie poľnohospodárskych plodín. Extenzívne využívanie strojov a dopravy v konvenčnom poľnohospodárstve i potravinárstve a závislosť týchto odvetví na neobnoviteľných fosílnych palivách, pridáva ďalšie ekologické bremeno na už aj tak zbytočne dlhý zoznam negatívnych dôsledkov nášho spôsobu zabezpečovania potravy.
Je teda na zamyslenie: Aká je naša zodpovednosť voci ďalším generáciám? Prečo kúpou “lacných” potravín pravidelne podporujeme veľkovýrobu, ktorá devastuje našu planétu?
BIOPOTRAVINY SÚ DRAHŠIE! NAOZAJ?
Môžeme si dovoliť lacné potraviny?
Je logické, že produkcia biopotravín je drahšia ako konvenčná produkcia. Ekologické poľnohospodárstvo musí chémiu a postupy, ktoré nie sú povolené, nahrádzať inými spôsobmi, či už ľudskou prácou alebo tradičnými postupmi.
ROZBALIŤ ODSEK
Tieto náklady sa automaticky premietajú do konečnej ceny potravín. Okrem toho, biovýroba sa obvykle nevykonáva vo veľkých objemoch a teda náklady na jednotku sa nedajú znižovať v takej miere ako u veľkovýroby. Cena ekologických výrobkov v obchodoch je teda v priemere asi o 25-30% vyššia, niekedy však až dvojnásobná, oproti cene bežných potravín.
Avšak, hoci konvenčné potraviny sú na prvý pohľad lacné, ich nízke predajné ceny v skutočnosti iba zakrývajú obrovské náklady na dotácie poľnohospodárskej veľkovýroby, zvýšenú potrebu zdravotnej starostlivosti a liekov, a odstraňovanie problémov a ekologických katastrof (napr. BSE, znečisťovanie vodných zdrojov), ktoré sú platené z našich daní. Biopotraviny preto nie sú predražené, to len konvenčné potraviny sú neudržateľne lacné!
Uvedomujeme si, aká je skutočná cena potravín, ktoré konzumujeme? Naozaj si chceme kupovať a jesť to, čo produkujú veľké koncerny, ktorých hlavným zdrojom zisku je znižovanie nákladov, často bez ohľadu na sociálne a ekologické konzekvencie? Nie je rozumnejšie radšej investovať do svojho zdravia – zbytočne nezaťažovať svoje telo cudzorodými látkami a za potraviny zaplatiť férové ceny farmárom a výrobcom, ktorí nevolia rôzne “skratky” s cieľom rýchleho zisku, ale pristupujú šetrne k životnému prostrediu, k zvieratám, k ľuďom aj k produktom svojej práce?
Čaro znovuobjaveného: Pamätáme si ešte ako chutí a vonia skutočné jedlo?
Pomerne rozšírené je dnes vnímanie biopotravín ako nejakej novej módy, nového trendu pre určité skupiny – pre hipisákov, zelených či bohatých, nie pre “bežných” ľudí. Tento pohľad je paradoxný, pretože produkcia biopotravín je v skutočnosti návratom k tradičným spôsobom pestovania, chovu a výroby.
ROZBALIŤ ODSEK
Je to návrat k poľnohospodárstvu a potravinárstvu pred tzv. zelenou revolúciou (50te a 60te roky), kedy sa začala vo veľkom využívať mechanizácia a chémia. Ekologické poľnohospodárstvo využíva namiesto syntetickych, na fosílnych palivách založených hnojív techniky, ktoré pomáhajú prirodzenej regenerácii pôdy. Namiesto chemických postrekov na odstránenie škodcov, pestuje rastliny, ktoré priťahujú užitočný hmyz. Namiesto prehnanej mechanizácie kladie dôraz na ručný zber a šetrné spracovanie. Je návratom k prirodzenosti, k niečomu, čo ľudia počas mnohých stáročí považovali za normálne.
Pamätáte si ešte ako vonia paprika a ako chutia jahody z babičkinej záhrady? V supermarketoch dnes neúnavne hľadáme paradajky, ktoré chutia ako paradajky. Je to takmer márna snaha. Paradajky síce vyzerajú nádherne a uniformne rovnako, ale kvôli manipulácii jedného z ich proteínov (aby sa znížili náklady a zvýšila efektívnosť pestovania), sa radikálne znížila ich prirodzená schopnosť fotosyntézy a teda rajčiny (a podobne aj iné plodiny) prišli o látky, ktoré im dodávajú charakteristickú chuť a vôňu.
Tí, ktorým stačia krásne supermarketové potraviny, lebo vedia jesť hlavne očami a uspokoja sa s typickým slaným glutamánovým alebo sladkým cukrovým maskovaním plodín bez chuti, v dnešnom svete nemajú problém rýchlo a ľahko si zaobstarať obživu. Tí, ktorí potrebujú cítiť čisté chute a vône naozajstného jedla, sa s obvyklou ponukou v obchodoch s potravinami neuspokoja. My “bionadšenci” chceme potraviny, ktorých chuť a vôňa neboli pozmenené genetickým inžinierstvom a chémiou. Chceme vedieť, čo jeme. Radi spoznávame staré zabudnuté plodiny, ktoré sa ešte nestihli prešľachtiť. Zaujíma nás ako sa jedlom liečili naši starí rodičia alebo dávne civilizácie. Vraciame sa k BIO, lebo chceme znovu objavovať jedlo!

Súvisiace odkazy:

  • leták v PDF